Čo je to ten BOOM FESTIVAL?
Boom Festival je zážitok, komunita a stav vedomia.
Každé dva roky sa pri jazere Idanha-a-Nova v srdci Portugalska stretávajú tisíce ľudí z celého sveta, aby oslávili hudbu, umenie, prírodu a duchovný rast. Hoci tam dominuje psychedelický trance, Boom je omnoho viac než len tanečný floor – je to živý organizmus plný workshopov, ceremónií, prednášok, vizuálneho umenia a inšpirujúcich stretnutí. Aktuálne mi ide žilami táto pesnička.
Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že festival kladie dôraz na ekologickú udržateľnosť a vytvára bezpečný, otvorený priestor, kde sa môžeš ponoriť do spojenia so sebou, s druhými a s prírodou. Zrodil sa v roku 1997 ako malá undergroundová párty. Dnes patrí medzi najikonickejšie transformačné festivaly sveta – vďaka komunite ľudí, ktorí zdieľajú hodnoty kreativity, rešpektu, voľnosti a hlbokej úcty k životu.
Ročník 2023 a 2025 | Radikálna láska a Rituál tanca
Prieskum som si robila minimálny a lístok som si kupovala, keď som na lodi chytila aký-taký signál.
Ročník 2023 bol pre mňa úplný portál do tohto sveta.
Ročník 2025 som v hesle Rituál tanca pretancovala natoľko, že som si vlastne na nič iné za sedem dní nemala čas. Mám pocit, že sme v Gardens dokonca vytvorili s pár ľuďmi niečo ako Contact dance immersion.
Celkový vibe pre mňa zatiaľ najlepšie vystihuje slovo WOW a táto báseň:
“Out beyond ideas of wrongdoing and rightdoing,
there is a field. I’ll meet you there.When the soul lies down in that grass,
Rumi.
the world is too full to talk about.
Ideas, language, even the phrase “each other”
doesn’t make any sense.
The breeze at dawn has secrets to tell you.
Don’t go back to sleep.
You must ask for what you really want.
People are going back and forth across the doorsill
where the two worlds touch.
The door is round and open.”
Luskom prsta vo farebnej dimenzii
Z autobusov vystupovali davy ľudí a pred očami sa zjavil nápis WELCOME BOOMERS. Luskom prsta sme sa ocitli v priestore, ktorý niekto staval so zámerom a hlbokou víziou. Obklopil nás senzorický mix – vôní, tancujúcich tiel v pestrofarebných šatách a outfitov, ktoré prezentovali esenciu ľudí rôznych svetov.
Pulzujúci rytmus hudby penetroval telo aj dušu. Stromy sa kývali v jemnom vánku hviezd, aj keď slnko ešte len zapadalo. Bol tam pokoj aj energia, ktorá nabíjala každú bunku tela.
Hľadali sme miesto pre stan niekde na kopci – s výhľadom na Boomland, kde je menej prachu, viac vetra a večernej mágie. Boom pre mňa nie je len festival – je to miesto, kde si pripomínam svoju esenciu. Zároveň som tam súčasťou niečoho väčšieho, čo dáva zmysel a zaklikáva až vo fasciách.
Okolo mňa ľudia z celého sveta, no ani chvíľu sa necítim cudzia. V ich očiach sa zrkadlí to isté volanie – byť, cítiť, patriť. Otváracia ceremónia sa začína. Stojím bosá na teplom prachu, vietor vo vlasoch, tekutý vzduch. Pred očami sa mi rozprestiera kaleidoskop farieb – tanečný baldachýn, ktorý sa mení podľa pohybu, svetla a rytmu.
V tejto chvíli som úplne tu. Bez filtra. Bez rolí. Bez signálu.
Spomínam si tu na to, kto som bola ešte predtým, než ma niekto zadefinoval.
Spája nás tanec, ticho, pohľady. Všetko je súčasťou jednej veľkej kompozície.
Každý priestor má svoj vlastný pulz.
Osobné prúpovídky | Doposiaľ celé dobre.
2023 | Prečo ma BOOM dostal, aj keď som si myslela, že festivaly nie sú pre mňa
BOOM festival a téma Radikálna láska sa mi dostal pod kožu inak, než som čakala.
Nie cez hudbu (hoci aj tá rozvibrovala moje bunky), ale cez celý ten priestor, prístup, energiu, krajinu a ľudí. Otvorenosť — taká neuchopiteľná otvorenosť — sa ma dotkla najviac. Pár spriaznených a dôležitých duší si sem samozrejme ukladám aj vizuálne.
Bolo to, ako keby niekto vytiahol niečo z útrob mojej esencie, omotal to okolo zemegule a vrátil späť.
A ja som si prišla a mohla niečo dovoliť. Nemuselo sa nič patriť. Odlepovali sa vrstvy. V spomalení som sa začala cítiť bezstarostne a nažive.
Precítila som si zvnútra celú dúhu. A to niečo dôležité, čo sa zobudilo – už sa mu nechce skladať sa späť do škatule.
Tá plazmatická energia so mnou zostala. Jemná, pulzujúca, stále pripomínajúca: „Žiješ. Patríš. Dobre to robíš. “
Počas tých siedmich dní malo všetko priestor usadiť sa vo mne hlbšie.
Tichá istota, že sloboda sa nedá kúpiť — ale dá sa pretancovať, predýchať, dopriať a zdieľať.
2025 | Tohtoročná téma Rituál tanca – to už bola iná káva.
Sedím na letisku pri automate na kávu, oči mám vo výške kolien a pozerám na zbalený 20kg kufor. Ako zvyčajný backpacker sa cítim ako princezná. Tento rok som to s balením nejako extra prežívala a dlhých gatí mám zbalených ani keby som išla na Lofoty.
Do očí mi vletel pilot, ktorý svojím pokojom vytŕčal energeticky v dave ľudí na letisku. Bolo zaujímavé sledovať niekoho, kto pôsobí vyrovnane, nikam sa neženie a keď sa okolo neho aj niekto ženie, tak sa uhne a pokračuje vo sovjom pokoji. Lietadlo mešká 25 min, no moja duša je už takmer pri jazere.
Obidva razy som išla boom busom. Prvý krát z Lisabonu a tentokrát z Porta. V Porte mi to prišlo rýchlejšie a letenky sú porovnateľné. Prechádzajúc okolo Bilboardu som sa pousmiala 😀
Vylodili sme sa po 5 hodinách cesty v prašnej tme areálu. Ešte nájsť dobré miesto na stan a poriadne sa uzemniť.
Keďže som si tento rok naúradovala režím “rešpektujeme cirkadiánske rytmy a nebudeme do rána hore” tak som sprchy pekne vychytávala o 8 bez rady. Rady na wcka sa dali prežiť pretancovávaním alebo debatou s okolocikajúcimi, lebo hudbu počuť všade.
Festival takýchto rozmerov je nádherná terapia ak trpíte FOMOm (strachu zo zmeškania niečoho, keď si vyberáte z možností a nemáte priority), lebo je isté, že všetko nezažijete.
No a hudba… Kde som sa ocitla, tam som tancovala ako Tommy z Australia got supertalent na „Shooting Stars“. Ten, čo všetkých navibroval tým, ako je pre neho tanec esenciálny a vyzerá ako keby cez neho tancoval spirit radosti.
Bez hanby poviem, že tento rok bol môj boom zpolovice len o Gardens. Prepojenia, ktoré som tam zažila s ľuďmi len cez radosť z pohybu, učenie sa umeniam ako žonglovanie, dračia palice a poiky. To čo si vie človek užiť bez rečí a bez toho aby vedel odkiaľ kto je a čo robí… len cez pohyb, vášeň k tancu, žonglovaniu, pojkám a cez rešpektujúci dotyk.
Kontaktný tanec nabral také obrátky, že sme sa tam random tá istá skupina stretávali v rôzne časy, bez dohadovania, bez mobilov. Ako keby sme vedeli, že teraz sa stretneme a teraz sa to udeje. Ako keby tam učitých ľudí naraz zavolala tá istá pesnička. Mindblowing. Tanec je brutálna medicína. Posvätná. Bodka.
Urobte si radosť a pustite si do podmazu toto.
Outfity na festival a tohtoročná The veneres košeľa
Na festival Vám stačia plavky a šatky, ktoré si nonstop namáčate vo vode. Klobúk, ladvinka, fľaša, peniaze a ostrekovač na vodu.
A potom oblečenie na večer, ktoré Vás zahreje, ak netancujete. Môj favorit 2025 je jasný. Aj keď jedna lastovička leto nerobí, táto košeľa veru áno. Čo Vám poviem, bola to láska na prvý pohľad a po dvoch rokoch sa ku mne konečne dostala v najlepšom načasovaní. Nie som nejaká fashion nadšenkyňa, ale keď ma oblečenie nadchne, tak je z toho bond ako hovado. Volá sa skromne CHILD OF FREEDOM a to asi nepotrebuje komentár. Mám sa v nej dúhovo, takže len podčiarkuje navonok, čo je vo vnútri. Lepší outfit sú už len zimomriavky a kútiky hore. Uznajte sami.
AfterCare a AfterTaste | prechod medzi „tam“ a „tu“.
Cesta späť do reality si zaslúži rovnakú jemnosť ako cesta do rozšíreného vedomia.
A tak sme si dopriali týždeň len na “dosadnutie”. Roadtrip popri oceáne, kde sa všetko mohlo ešte trochu dovlniť. Západy slnka, meditácie, dobré jedlo a dlhý spánok boli ako hladkanie vnútorného priestoru.
Písali sme si zapisky, hrali na poiky pri mori, zašli si na slávnu pizza party v Algarve, smiali sa a v noci sa pozerali na hviezdy. Obnovené detstvo bez dospelých. Bez výkonu. Bez plánov.
Takýto aftercare ani nie je rozmaznávanie – je to pokračovanie v starostlivosti o to, čo sa v nás pohlo.
Aby to nezostalo ako spomienka, ale ako niečo, čo si v nás a cez nás dovolí žiť ďalej.
Po návrate domov | Integrácia do reality
Už som doma a stále tancujem. Polokráčam a polopretancovávam sa ulicami.
Prekážky mi neprídu také neprekonateľné, triggery sú jemnejšie, mám so sebou – aj s celým svetom – viac trpezlivosti a súcitu. Prekypujem nádejou v lepší svet – nie prečítanou, ale precítenou.
A svietim tak, že si so mnou ľudia prirodzene vymieňajú úsmevy. Aj so smútkom a hnevom sa stretávam inak. Vítam ich pri pomyselnej šálke napenenej matche.
Boom festival oslavuje 30 rokov kozmického tanca – v poradí 16. – ročník sa uskutoční od 18. do 25. júla 2027. Predtým však Boom otvorí brány v menšom, komornejšom formáte 🌿 Being Gathering sa odohrá v Boomlande od 1. do 5. júla 2026 – ako prípravný, hĺbkový dotyk pred veľkým oslávením.
Praktické informácie
Už som doma a stále tancujem. Polokráčam a polopretancovávam sa ulicami.
Spísala som okrem osobných zážitkov aj nejaké Esenciálne informácie k tomuto srdcovému festivalu. Ak si nekliknete, tak Vás to bude zožierať celý deň 😀
Čo mi dal BOOM festival: slobodu, blízkosť a plnosť bytia
Návrat k stavu, kde prestaneš súdiť seba či iných, nie preto, že si si to prečítala na instagrame, ale preto, lebo ti to netreba a ani si nevieš spomenúť ako sa to robí a už vôbec ti nedáva zmysel, načo by si s tým zabíjala čas. Boom je pozvanie do priestoru, kde sa stretáva umenie, spiritualita, intimita, sloboda a autenticita. Keď ťa to zavolá, tak to príde tak… že to budeš cítiť v kostiach.
Dnes som namiesto prechádzky pretancovala celú cestu cez pole až ku rieke.
A namiesto toho, aby som sa ostýchala, či si ma niekto všimne, som vlastne dúfala, že ma vidieť na kilometre.Lebo možno zajtra budem sa inšpiruje tancovať vo svojej esencii niekoho iný. A kochať sa budem ja.
Do sfarbenia, Vaša Lusea Louve.
Lebo keď sa pod vami zem smeje a pri každom dotyku chodidiel kvitnú v tráve pomyselné kvety,
tak je to signál, že sme si spravili na zemi raj.
