Sprcha je liek, vaňa wellness pobyt
Do vody si chodím po novú perspektívu. Pamätám si ako som pri jednej hádke bezprostredne skríkla: “Vieš čo, idem ja radšej do sprchy.” Bol by to banálny moment, ak by to nebol veľký krok ohľadne vlastného sebapoznania. Voda mi stekala po tvári a tele, a ja som zabudla, čo ma štvalo. Keď som si spomenula, vôbec mi to neprišlo také strašné. Odvtedy to aplikujem na bežnej báze. Keď sa rozčúlim a mám možnosť ísť to rozpustiť do vody, neváham. Pre dobro všetkých.
Vaňa je pritom luxus, ktorý si preventívne doprajem a praktizujem to ako osobný wellness. Sviečky, hudba alebo ticho, dobré jedlo, magnéziová soľ. Ponorím sa pod vodu a počúvam echo hudby v stenách vane. Niekedy počujem aj susedov 😀 Experimentujem koľko vydržím so zadržaným dychom alebo sa hrám s hrudným vztlakom vo vode {pomocou dychu sledujem ako sa ponára a vynára hruď, pričom ruky mi levitujú na hladine}. Chabá náhrada beztiaže, pre ktorú milujem potápanie, ale poteší.
Hovorí sa, že pri pobyte do 20 minút voda berie všetko ťažké a nepotrebné {v bazéne alebo vani} a po tomto limite posiela informáciu späť do tela. Nikde som si to neoverila, ale dodržujem to 😀 K vode a jej schopnosti zapamätania si a prenosu informácií existuje krásny dokument.
Voda dnu a.k.a pitný režim
Toto je večná téma, lebo pijem málo. Asi preto si to podvedome vyvažujem cez kožu. Po novom som začala na základe Ayurvédy na ráno piť prevarenú vodu, niekedy aj s citrónom alebo zázvorom, nalačno. Niektorí to volajú čaj 😀 Aj v TCM {tradičnej čínskej medicíne} som sa naučila, že žalúdok na ráno neobľubuje nič studené, tak to rešpektujem. Pocit v črevách po tomto rituále je na parádičku.
Všade sa píše koľko by mal človek vypiť, prepočítava sa to na hmotnosť tela a pod. Dlho som sa teda sužovala s tým, že niekedy mi to nenapadne vôbec. Jedna vec je, že keď pracujem na niečom, čo ma dostane do tranzu, doslova odletím niekde, kde zrazu nemám fyzické potreby 😀 Na druhej strane po vode moje telo baží na litre po veľkej fyzickej záťaži a slanom jedle. Dáva zmysel.
Aktuálne to mám nastavené tak, že sa nad tým nejako prestávam zamýšľať a snažím sa mať {aspoň vizuálne} pri sebe fľašu alebo vnímať, keď sa napije niekto iný. Vtedy sa pýtam samej seba, či náhodou nie som smädná. Dobrý self-check nikdy nie je zlý 😀 No a potom je tu jedna dôležitá vec, ktorú som dlho vypúšťala – počíta sa aj voda v strave. Ha! Odľahlo mi, lebo keď vidím, vypite 2 – 3 litre vody denne niekde, tak mám úzkosť na zátylku. Šup zeleninka. a ovocie a hneď mám iný pocit. Všetko je to individuálne a jednu jedinú vec sa snažím sledovať – pocit smädu, by mal prísť čo najmenej, lebo to už značí, že som dehydrovaná.
Pridám aj pikošku, totižto našla som návod ako piť vodu, ktorý prezentuje Marína Abramovič. Má krásne tvrdenie, ktoré opakuje na rôznych interviews: jednoduché rituály zlepšujú život. Pre fajnšmekrov má dokonca experiment, kde piješ pohár vody 10 min a viac. Vedome. Vnímaš, čo to vlastne je, jej kvalitu a čo robí s telom. Treba robiť každý pohyb zvlášť a pomaly. Je to tak trochu zo súdka: “no tak sorry, ale na toto ja nemám čas :D”, no u mňa je to už v zozname rituálov, ktoré by som chcela zakomponovať do každodenného života. Asi ma presvedčila vetou, že ak piješ vodu takto, už nepiješ len vodu, ale životnú energiu. Jedlo je pre mňa obradom odjakživa, ale k vode taký vzťaj nemám. A ak by ste chceli ešte krajšiu výzvu, dám sem rovno celú Marína Abramovič Metódu.
Chlad hrejivý
Otužovanie u mňa zaspalo na pocitovej báze. Nemám k tomu fanatický vzťah a nenapadne mi robiť to pravidelne, akokoľvek prospešné to je. Nechávam to na moje vnútorné rozpoloženie, ženský cyklus a sezónu. Boli časy, keď som si dávala iba studenú sprchu na štýl “šokovka”, časy kontrastných spŕch {studená na striedačku s teplou} alebo keď som jednoducho premenila kúpeľňu na saunu a studená voda ma ani len nelízla. Takto mi to vyhovuje, aj keď to znamená, že si prispôsobenie tela na proces otužovania treba viac menej zakaždým absolvovať postupne celý odznovu. Každopádne Kurzy Wim hof od Martina Tháma ma k tomu naviedli a minimálne typ dýchania, ktorý Wim Hof propaguje, vie dať telo pekne dokopy.
Umy si tvár, uvidíš jasnejšie
“Z východnej dievčatá, čím sa umývajú. My sa umývame, každý deň do rôčka, v studenej vodičke z čistého potôčka…” je úryvok z mojej obľúbenej piesne, ktorú viem od detstva naspamäť. Už si nepamätám pri akej príležitosti som sa to naučila, ale naučila ma ju mamina a spievam si ju dodnes počas jazdy autom. Premostiť som ale chcela k umývaniu tváre studenou vodou. Vzťah ku kozmetike nemám, ale sedí mi filozofia, nedám si tam niečo, čo by som nezjedla. Naproti tomu som si všimla úžasnú vec. Mimo bežnú hygienu smrteľníčky, si ráno a večer umyjem tvár studenou vodou. Samozrejme predtým ruky. Robí to zázraky s mojou psychikou. Neviem či odhadzujem nejakú masku alebo sa mi tým prečistí pohľad, ale funguje to.
Telo namočené do kvapaliny, sa cíti v pokoji a bezpečí. Hlave neostáva nič iné ako tvoriť. . . krásu, dobro, nové kombinácie ~ Tuzenska.
