UDOMÁCŇOVANIE
Ako to píšem, normálne ma štve, že fotky máme len z tých eňo ňuňo momentov. Asi preto, že pri napínakoch sme boli radi, že sme radi a nieto ešte niečo točiť. V podstate, je to na neuverenie, ale mne tam fakt nenapadlo, že o tom budem doma písať blog.
Chytám už námornícky žargónik a začínam pomocou neho dokonca aj srandovať. Učím sa o situáciach, Arno mi vysvetľuje technické veci vždy keď je príležitosť. Poškuľujem po všetko ako sa len dá a kde mám pocit, že nič nepokazím, tak veselo skúšam. Od výmeny plynovej bomby, cez kontrolu stavu motora a iných lakocín až po zaťahovanie sťažňov. V jednoduchosti, keď je loď príbytok a nielen dopravný prostriedok, je toho mrte. Celé to má Temple grandin efekt na mňa, prepočítavam, experimentujem a absorbujem všetky nové fakty. Ak sa niekedy odvážim k vysvetľovaniu teórie plachtenia detským jazykom, tak sem dám link.
ŽIVO-T NA LODI ~ SYNCHRO VS. PONORKA
Časom sme boli všetci úzko zosynchronizovaní. My dvaja, Fee, loď, more, vlny, delfíny, nebo aj slnko. Doteraz mám zimomriavky, keď si tieto momenty vizuálne privolám. Nahota sa stáva samozrejmosťou. Taký automatický doplnok pocitovej slobody, ktorá nás vracia do detstva. Poznávajúc námornícku komunitu, nie sme zďaleka jediní. Skoky do vody s karpinami v očiach je zatiaľ môj najvzácnejší ranný rituál. Samozrejme nie je všetko lososia rúžová a občas sa máme chuť hodiť vzájomne cez palubu.
Keď napíšem ponorka na lodi, príde mi to smiešne slovné spojenie, ale aj to sa nám stávalo. Čím dlhšie, tým častejšie. Ujsť sa nedá ďaleko a skákať za jazdy by bol viac ako blbý nápad. Spomenula som si na starkého, ktorý hovorieval, že tajomstvo tolerancie a vzájomného rešpektu pri spolužití kdekoľvek, je mať vlastné útočisko, miesto, priestor. Mojím bol bowsprit {nožtek Zukini}, kde som zvykla tancovať, meditovať alebo len tak byť a civieť s Fee na horizont, poprípade špehovať delfíny.
Arno sa odventilovával pri oprave čohokoľvek, čo sa kazilo. Pri plachtení na dlhšie vzdialenosti sa s tým priam počíta, takže nemal núdzu o rozptyľovanie. Celkovo nuda nehrozí, lebo príbytok sa hýbe. Za kormidlom sa striedame a ďalší plán je dostať sa do mesta Chania s jednou prestávkou. Tam zakotvíme na pár dní a doriešime, či je reálne dostať sa na Zakyntos.
MOTOR AJ NERVY DRŽIA, IDEME NA TO
V Chanii sa nám podarilo nájsť v prístave miesto, ktoré vyhovovalo aj móresom Zuki. Ťažko sa jej cúva a štýl akým sa v stredozemnom mori parkuje veľmi nemá rada. Vždy sa ale nájdu na pevnine ľudia, ktorí vedia chytiť lano a pomôcť pri zaistení.
Chania je nádherné mesto na severozápadnom pobreží Kréty. Je známe svojim benátskym prístavom zo 14. storočia, úzkymi uličkami a nábrežnými reštauráciami. Farebné miesto, ktoré sme si s FeeFee obehli a označila ho cca 5x, užasný nočný život, pouličná hudba a pár návštevníkov, ktorých zaujala Zukini a chceli vedieť aký je jej príbeh.
Pár dní sme popripravovali loď, užívali si spánok počas celej noci a s myšlienkou, že pri západnom cípe sa dá ešte zastaviť, sme sa rozhodli, že to riskneme a pôjdeme čo to dá. Namiesto Balos beach, ktorá je pomerne známa, sme zastali na spomínanom cípe Agria Gramvousa, užili si nádherný výstup s výhľadom a naplánovali prechod a varenie- Tomu sa bez jógových zručností nedalo zaobísť, a je to počas plavby kapitola sama o sebe. Prezliekanie za jazdy sa vareniu takmer vyrovná. Občas to pripomína írske tance, inokedy náhodný breakdance. Zažila som si prvú noc, ktorú som odsledovala sama samučičká a Arno si konečne dosýtosti pospal. Pocity počas plavby v noci sú úplne odlišné ako cez deň. Taký zvláštny pocit hojnosti, ktorá sa nachádza všade navôkol a radosť zo schopnosti cestovať po vode na veľké vzdialenosti.
Po úspešnom dorazení na Zakyntos sme zhodnotili, že je presne ako na fotkách. Voda je až nepríjemne transparentná a pláže návykovo krásne. Času nebolo veľa, lebo mňa čakal let domov. Do úprimna poviem, že na pauzu sme sa už obaja aj tešili, no v budúcnosti už zúrili Baleáre, takže bolo na zváženie, že sa uvidíme po mojich zákazkách zase 🙂 Trasa Zakyntos – Sicília – Ibiza sa už niesla v zostave Arno, Fee a stredozemné more. Ja sa opäť pripájam tu.
The last time we went swimming, the sea stood up and hugged you as though you were responsible for keeping it blue. ~Bianca Stewart
