Čo je to ten BOOM FESTIVAL?
Boom Festival je medzinárodný festival v Portugalsku, ktorý sa koná každé dva roky pri jazere Idanha-a-Nova. Zameriava sa na psychedelickú trance hudbu, umenie, duchovné prebúdzanie a udržateľnosť. Okrem hudby ponúka workshopy, ceremónie a iné aktivity na osobnostný rozvoj.
Festival kladie veľký dôraz na ekologickú zodpovednosť a vytvára bezpečný, otvorený priestor pre hlboké spojenie s prírodou, hudbou a komunitou. Vznikol v roku 1997 ako malá underground párty a odvtedy vyrástol na jeden z najväčších festivalov svojho druhu, vďaka komunite organizátorov a účastníkov zdieľajúcich hodnoty kreativity a rešpektu k prírode.
Ročník 2023 | Radikálna láska
2023 bola téma Radikálna láska a reálne som išla, lebo mi kamoška povedala, že to bude super.
Info veškeré žádné a lístok som si kupovala, keď som na lodi chytila aký taký signál.
Vibe pre mňa zatial najlepšie vystihuje quote od Rumiho:
“Out beyond ideas of wrongdoing and rightdoing,
there is a field. I’ll meet you there.
When the soul lies down in that grass,
the world is too full to talk about.
Ideas, language, even the phrase “each other”
doesn’t make any sense.
The breeze at dawn has secrets to tell you.
Don’t go back to sleep.
You must ask for what you really want.
Don’t go back to sleep.
People are going back and forth across the doorsill
where the two worlds touch.
The door is round and open.
Don’t go back to sleep.”
Luskom prsta
Ako podmaz k textu si prosím pustite toto.
Z autobusov vystupovali davy ľudí a pred očami sa nám zjavil nápis BOOM FESTIVAL. Luskom prsta sme sa ocitli v priestore, ktoré niekoľko ľudí stavalo so zámerom a hlbokou víziou.
Vchádzame do areálu, kde nás obklopuje senzorický mix — vôní, tancujúcich ľudí v pestrofarebných šatách a outfitov, ktoré prezentujú ich esenciu zo sveta, kde nemusia patriť.
Pulzujúci rytmus hudby penetruje telo aj dušu. Stromy sa kývu v jemnom vánku, nad hlavou sa klenie obloha plná hviezd, aj keď slnko ešte len zapadá. Je tu pokoj, no zároveň aj energia, ktorá nabíja každú bunku tela. Každý krok ma vedie hlbšie do miesta, kde sa stretávajú umenie, spiritualita a sloboda v jednom nádhernom tanci života. Boom nie je len festival — je to miesto, kde môžem byť úplne sama sebou a zároveň byť súčasťou niečoho väčšieho.
kde som si dala svoju poslednú uruguajskú chobotničku. Pokecali sme s Jarom, ďalším členom posádky a Alešom, ktorý bol na odchode domov a po spoločnej ceste z Chile s Romanom. Museli sa vysporiadať s faktom, že sa niečo porouchalo v prevodovke a práve preto sa to celé natiahlo. Kapitánske kompetencie vrámci ďalšieho ocean delivery sa presunuli z Aleša na Romana. Neskôr sa k nám na večeru pridala aj Quetu, a Alex z Rusarcu. Poputujú spoločne do Itajai na Auroru, tak sú ešte v prístave. Kým sme odpochodovali na loď, ešte sme prehodili pár pevninových slov.
After Taste Roadtrip | Algarve
Spojili sme to s roadtripom vo van-e po západnom pobreží a odporúčam to každému, nech ešte dosadne to rozprávkovo, čo človek po boome má v sebe.
Itinerárik:
Hacks:
2025 | Ročník s témou Radikálna láska
Radikálna láska
Rituál tanca
?
Ako spieva Jules Ahoi v jednej pesničke “we grew under the low light”…
Po ceste sme mali všelijaké šmakiny, s ktorými sme nepočítali, ale ako vždy, vynašli sme sa. Službu vypovedal prístrojček, ktorý nás spájal s pevninou. Roman s Liborom sa s tým babrali a vyzeralo to ako “tu kábel-hen kábel” alebo “vyderžaj pijanier” z Pelíškov. Murphy urádoval hlavne vtedy, keď sme o 1 v noci, už boli jednou nohou každý vo svojej kajute, odovzdávali sme smenu a akurát sa porouchalo niečo s kormidlom. Vyriešili sme to, no museli sme dávať pekelný pozor, čo sa deje naokolo. Vtedy som vonku prvýkrát videla svetelné označenie lodí s nebezpečným nákladom.
“Čím dlhšie ideme, tým ďalej sme” neplatilo, keď nám pomaly dochádzal dieselík a ani s vetrom to nebolo bohviečo. Vtedy sa ukázali danosti kapitána narábať s počasím a zopakovali sme si manévre z kapitoly “ako chytiť takmer neexistujúci vietor”. “Diesel ma netankuje” bola hláška, s ktorou sme sa s tým humorne vysporiadali, keď bolo po všetkom.
Nespolupracujúci autopilot bolo asi jediné, čo sme si nakoniec odmakali až do konca, lebo sme nemali na výber. Niečo obdobné ako s Gascogne crew v Biskajskom zálive. O to boli smeny menej nezáživné a viac sme museli spolupracovať a kalibrovať napr. potrebu ísť na WC so svojím parťákom 😀 za dažďa nehovoriac, proste cibrili sme si kormidelnícke zručnosti 😀
Z Punta del Este do Salvadora | Uruguaj ~ Brazília
Ďalšia smena od 4am do 7am, vzhľadom na čas a pokročilý deň, bola taká jemne psychadelická. Na oblohe sa zase čarovalo a pri tom výhľade mi ostalo úplne jedno, že sme vstávali ešte pred sliepkami. Konečne boli dni, kedy som smelo nechala zdriemnuť kapitána aj ja. Výhľadom som bola nabitá tak, že mi trhalo kútikmi a keby na mňa napoja celú Sydney, tak svieti nepretržite mesiac. Uznajte sami.
Zápotky, spev, pohodička
Už sme za polkou a ako to chodí s pribudajúcimi dňami pribúda aj interného humoru, srandičiek a súvislostí. Myslím, že veta z Jarovej dielne “Vieš čo, neviem ti to takto rovno z hlavy povedať”, sa stala oficiálnou odpoveďou na všetko v prípade, že sme sa o niečo nechceli baviť alebo na niečo konkrétne odpovedať 😀
Takisto, keď nám niečo nevyšlo podľa plánu, tak sme mali formulku “Prehlasujem to za svoj zámer” a keď sme boli úplne hotoví, tak sme vytiahli smiešnofrázu “môžete mi veriť, neklamem prvýkrát.”
Na južnej pologuli je pochopiteľne veľa vecí otočených naopak a ako sme tak sledovali v noci oblohu, zamýšľali sme sa, že asi aj mesiac dorastá v Cčku a ubúda v Dčku. Snažila som sa upravovať fotografie, ale asi počkám na pevninu, na toto jediné tu naozaj nemám mozog.
Ja si budem pamätať hlavne deň, keď pršalo a ja som nemala smenu + bolo navarené = veget. To som si išla na bow len tak do dažďa. V Ushuaia by mi to ani nenapadlo, ale toto boli už naozaj tropické teploty a priam sa mi to pýtalo. Neviem popísať ten stav blaženosti, tak som si aspoň spravila pamiatku s vlastnoručne vyrobeným tričkom, ktoré hovorí samé za seba.
Južný kríž nad hlavami, vánok namiesto vetra
Aj počas tejto plavby sme o delfínov nemali núdzu a tým, že loď bola oproti Amazone menšia, som bola od nich neuveriteľne blízko. Foťák oddychoval menej a nie všetko mám zachytené, no aspoň čosi vizuálne som si chcela ponechať:) Tu je k dispo aj najkrajší moment v podobe videa.
Teploty v noci už nemohli byť ideálnejšie. Lietajúce ryby nám pristáli aj na lodi a južný kríž som s podvihnutými kútikmi sledovala každú noc. Je to krásne ako nás na oblohe sprevádzal.
V duchu hesla “keď sa nehýbem, nie som to ja” som si počas pokojných nocí tancovala s hudbou v ušiach. Fičala som si niekedy dobre dlhý loop na na Boo Seeka. Teplý vánok mi v rýchlosti preletoval vlasmi a zalievala ma spokojnosť. Ručné kormidlovanie malo za následok aj to, že ten kto nekormidloval, si aj zdriemol. V noci počúvam album Odpovede od Autnera a latam playlist, ktorý je polepený autormi ešte od ľudí z Amazone.
“Tancovať s hudbou v ušiach, vetrom vo vlasoch a kopírovať svojím telom pohyb vĺn, je ultimátne privilégium.“
Práca volá, termíny crossingov nesedia, ostávam v Brazílii
Že budem mať možnosť Atlantik crossingu som vedela, ale že bude táto možnosť hneď na 3 lodiach, mi ani nenapadlo. Dalo by sa ísť s Survejkou, aj Aurorou, ktorú z Rusarcu dali von z vody v Itajai alebo nevystúpiť a ísť rovno s Amazone. Keďže od mája ma doma čaká svadobná sezóna a popri dobrodružnej povahe vo mne drieme aj veľká zodpovedníčka, nešla som ani s jednou a povedala som si, že si to na mňa hádam počká a pred tým svojím srdcovým neujdem.
Dúfam, že sa to udeje v blízkej budúcnosti, ktovie možno už aj s viac vedomosťami a kurzom RYA v rukách. Lebo však vo svete, kde sa dá nasledovať čokoľvek a kohokoľvek, treba nasledovať to, čo nás presvecuje zvnútra a sála na všetkých navôlkol. Ako Brene Browne hovorieva, odvaha > komfort.
Pred príchodom som už spala vonku a bola som taká unavená, že som sa nevládala pri efektívnej myšlienke “spalo by sa ti lepšie, keď by si si pod seba niečo dala” pobrať po matrace. Spalo sa bez nich ako na dereši, ale čerstvý vzduch stál za to a pozerám, že som ho ládovala rovno na opernú speváčku aj cez ústa. Pomyselná kajuta na decku v štýle “Morský vánok – lepší spánok” ma sprevádzal až do prístavu a s matracmi si to neviem vynachváliť.
Blížime sa k Salvadoru, Brazília.
Pridávame jib a pôjdeme len na plachty. Poprosíme posledný deň vetrík a prúd, čo nás popoženie, nech máme dosť paliva na manévrovanie v maríne.
Objednávku sme odoslali a tak aj bolo. Do Salvadora prichádzame za tmy, v maríne sa im nejakú loď takto nadránom moc prijímať nechce, takže ostávame na kotve a zobudíme sa tak do nového rána. Aj to má svoje čaro. V maríne sme samozrejme leteli na wifinu, aj keď vetu “Och ako mi je offline dobre” môžem dávať asi do každého článku 😀
Za svoj najvačší úspech považujem, keď si viem užiť dnešok.
🤍 🌊 🇧🇷 ✨ ⛵️ 🕊 😍 🧜🏻♂️
FESTIVAL – OSLAVA ZIVOT A KOMUNITY
Zoznam Festivalov – napis mi a poslem ti excel 🙂
Ak by ste nejaký takýto zážitok zvažovali aj vy, dajte vedieť, rada poradím 🙂