FEEFEE | 1 SLOVENKA | 3 BELGIČANIA
Mimo moje emócie sme mali jasný plán. Poobjavovať pár normálne nedostupných zákutí {čo je najväčšia devíza plavby na plachetnici} a sprevádzať Arna a Fee až do Malagy, odkiaľ sme mali všetci dopredu kúpené lety v nejakom realizovateľnom dátume. Ja som Bertie a toto je Bregt. Poviem Vám rovno, prvé mi napadlo.. ty brďo, ja a 3 chalani, to som zvedavá.. To sa mi zase naspúšťajú procesy k tomu, či som dosť šikovná a či zvládnem všetko to, čo oni. Uklidnila sem hormon a nahodila optiku, ako sa od nich veľa naučím a keď nebudem vedieť, tak stále môžem byť starostlivá a estetická súčasť posádky 😀
IDEAL CRUISING
Táto plavba bola iná vo veľa ohľadoch. Mali sme oveľa viac času, všetko fungovalo ako malo a počasie bolo ideálne. Až sa mi niekedy cnelo za Meltemi vetrami a prišlo mi to celé ako z katalógu. Najväčší problém bol, na ktorej opustenej pláži zakotvíme a čo si uvaríme. Na program sa dostali knihy, občas som mala pocit, že sme pojazdná čitáreň resp. loď plná spokojných jedincov. Spolupatričné ticho a šum mora boli miestami úplnou nirvánou. Keď som si spomenula na Grécko, tak toto bol ťažký chill. Vrámci toho, že nám všetkým chutilo sme tomu dali aj gastronomický šmrnc a varili si šmakiny vždy keď sme boli na kotve. Asi highlight celej trasy bolo, keď sme chytili tuniaka a vypimpovali sme z toho dve večere {sushi a steaky} a ešte neskôr nakŕmili susedov na kotve.
Pozerajúc drobné instafotky si jeden z chalanov, ktorý bol s Arnom na Zukine ešte v Austrálii, zaspomínal. Nestačil sa čudovať, ako sa loď za pár mesiacov zmenila. Čo všetko Arno pridal, xyz-krát opravil a ako v čase do určitej miery skomfortnela. Pribudli príbehy, ľudia, fotky.. Napríklad, pri prvej preplavbe, sa im o prístrešku nad kormidlom mohlo len snívať. To potvrdzovala fotka z búrky v pršiplášťoch, z ktorého trčali len šťastné úsmevy dobrodružných moreplavcov. O ďalších ešte praktickejších vychytávkach nehovoriac.
NÁVRAT DO DETSTVA
Na hľadanie fajn spotíkov, čo sa týka kotvenia nám poslúžila hlavne Navily appka. Striedali sme sa pri kormidle a v rôznych situáciach si každý vyskúšal rôzne role. Veľmi pomáhalo, že Arno mal prístup človeka, pri ktorom cítite, že Vám verí, aj keď niečo robíte prvýkrát.
Západy slnka a skvostné večere hneď po večernom šnorchlovaní občas striedali návštevy pevniny a počúvanie španielskych rytmov. Podarilo sa mi jeden večer aj zakrepčiť, za čo mi moje telo poďakovalo. S pohybom na lodi je to skôr obmedzené. Mám pocit, že sa zapájajú hlavne balančné svaly, aj to neviem, či úplne šťastne 😀 Pobytom som vo vode a naháňaním podvodného sveta som si absenciu kvalitného pohybu celkom dobre vynahrádzala.
Na pláži sme zadrtili hru finska {pripomínalo mi to nejakú alternatívu dreveného petangu} ktorú som dovtedy neposlala, ale čím viac som ju hrala, tým so sa viac stávala Monikou z Friends… {rozumej suťaživá beštia}. Prebádali sme krásne miesta a vstúpili so všetkým rešpektom aj na miesta, kde bola tabuľka zákaz vstupu. O tomto často premýšľam, že do akej miery poslúchať tieto veci, keď cca viem, že miestu vďaka mojej návšteve nehrozí. Niečo na štýl, keď vezmeme do úvahy, že pri veľkom počte turistov treba veci regulovať, ale zase sedliacky rozum nepustí, je to vždy dilema.
TRBLIETKA NA LANE
Rána sprevádzali rituály, vymieňali sme si playlisty a púšťali belgickú a slovenskú hudbu. Po pár dňoch sme si už nemuseli nič povedať a prebiehala synchronizácia, o ktorej som písala aj keď sme sa plavili s Arnom. Dni si pamätám podľa toho, čo sme jedli a akú hudbu sme práve počúvali. Sprchovali sme sa na lodi a skúšali manévre. Dostal sa na radu aj spinnaker, čo je plachta, ktorá je v takej ponožke, dlho sa vybaluje, nikomu sa do toho nechce, ale keď je jemný vietor odzadu, je to ideálna možnosť. Keď mi Arno povedal, že v takej rýchlosti sa vieme za lano prichytiť na koniec lode a nechať sa ťahať, tak som hodila psie oči také, že mi skoro hodil k tomu aj granule 😀 No a potom sa to stalo, najkrajší zážitok vôbec. Telo namočené do kvapaliny v jemnom ťahu za loďou, niekde v stredozemnom mori. Doslova zo mňa odplavilo všetky problémy, stiahlo všetky nepotrebné vrstvy… na lane ostala len trblietka {moje najčistejšie ja} obalená šťastím. V pozadí bolo počuť smiech resp. chichot, ktorý mi zvoní v ušiach ešte aj teraz ako to píšem. Nech sa páči link tu.
CHLAPSKÝ SVET A NAVIJÁK
Chalani boli mega podporojúci a pobyt s nimi ma riadne obohatil. Z ničoho nerobia vedu, nikto nerieši koho bola čo vina, konflikt ani nevznikne a už sa o ňom nevie. A to sa nebavíme ani o dňoch ani o hodinách, všetko zlé zhltne história v horizonte pár minút, čo pre mňa osobne akusticky znázorňuje zvuk otvorenej plechovky od piva.
Napr. winchovanie je taká silovejšia vec pre mňa, hlavne čo sa týka výdrže a nasadenia. Našla som si, že by sa to malo volať navijak {višna}, ale ktovie, každopádne bol hiit workout sám o sebe. Radu “dávajte pozor, aby sa vaše prsty nikdy nedostali medzi vlasec a navijak” som si naučila na vlastnej chybe. Našťastie veľmi kontrolovane, takže z toho nie je námet na dramatický príbeh.
Video ako winchujem po ležiačky som stále nedokázala dať na web, lebo papá nejako veľa miesta, ale práve videá si našli miesto na mojom instagrame tuzenska v reels tu, takže sa môžete pohrabkať.
Posty aj s videami od Bertieho aj Bregta {tu ešte jedno od Bregta} celkom dobre zhŕňajú celú atmošku.
